Snahou každého prevádzkovateľa by malo byť získanie paliva s čo najnižším obsahom vody (Zárybnická, 2011). Zatiaľ čo čerstvé drevo po ťažbe má vlhkosť až 60 – 80 %, pre energetické využitie je ideálne drevo vysušené na vzduchu s vlhkosťou pod 20 % (Furka a kol., 2011). Zaujímavosťou splyňovania oproti priamemu spaľovaniu je však fakt, že úplne suchá surovina nie je nevyhnutná, pretože voda (vo forme vodnej pary) môže v reaktore pôsobiť ako reakčné činidlo prispievajúce k tvorbe vodíka (Geffert, 2013).

Vysoký podiel vlhkosti v palive dramaticky zvyšuje nároky na spotrebovanú energiu v procese (Furka a kol., 2011). Hlavným dôvodom nízkeho výkonu je fakt, že veľká časť energie sa spotrebuje na odparenie vody namiesto samotnej premeny na plyn (Furka a kol., 2011). Pri obsahu vody do 20 % je výhrevnosť dreva (cca 14,3 MJ/kg) takmer dvojnásobná oproti palivu s 50 % vlhkosťou (Furka a kol., 2011).

Vlhkosť je kľúčovým faktorom pri vzniku nežiaducich dechtov. Experimentálne merania potvrdzujú, že pri použití vlhkej štiepky (25 % vlhkosť) vzniká v procese preukázateľne viac dechtov než pri použití vopred vysušeného paliva (Furka a kol., 2011). Dechty sú v plyne nežiaduce, pretože pri teplotách pod 300 °C kondenzujú a spôsobujú vážne technologické problémy (Furka a kol., 2011).

Vysoká vlhkosť paliva negatívne ovplyvňuje výsledný plyn tým, že zvyšuje objem vodnej pary v produkte (Furka a kol., 2011). Okrem zníženia energetickej hodnoty plynu hrozí pri vlhkom palive aj zasekávanie posunu v zásobníku, vzrast teploty rosného bodu a zvýšená náchylnosť častí zariadenia na koróziu (Furka a kol., 2011).