Získavanie energie z biomasy predstavuje kľúčovú alternatívu k fosílnym palivám, pričom v praxi sa využívajú dva hlavné termochemické procesy: spaľovanie a splyňovanie (Najser, 2021). Hoci sa oba procesy spoliehajú na pôsobenie tepla, ich fyzikálno-chemická podstata a výsledné produkty sú odlišné (Geffert, 2013).

Spaľovanie je najbežnejší proces, definovaný ako chemická reakcia horľavých látok s kyslíkom, pri ktorej dochádza k úplnej oxidácii paliva (Geffert, 2013). Počas tohto procesu sa uvoľňuje energia viazaná v organickej štruktúre biomasy, čo vedie k úplnému tepelnému rozkladu paliva (Geffertová a Geffert, 2011). Hlavným cieľom je priama výroba tepla, ktoré sa následne využíva na vykurovanie alebo v parných cykloch na výrobu elektriny (Najser, 2021).

Splyňovanie (gasifikácia) je zložitejšia termochemická konverzia, ktorá premieňa tuhú alebo kvapalnú biomasu na horľavý syntézny plyn (syngas) (Najser, 2021). Tento proces nie je priamym horením, ale sériou následných dejov, ktoré zahŕňajú sušenie, pyrolýzu, oxidáciu a následnú redukciu (Geffert, 2013). Premena prebieha za pomoci tepla a zplyňovacích médií, ktorými môžu byť vzduch, kyslík, vodná para alebo ich kombinácie (Najser, 2021).

Hlavný technologický rozdiel medzi týmito metódami spočíva v prístupe vzduchu (kyslíka) k procesu:

Výsledkom spaľovania sú finálne produkty oxidácie: teplo, oxid uhličitý (CO₂), vodná para a popol (Geffert, 2013).

Naproti tomu hlavným produktom splyňovania je syngas, ktorý obsahuje predovšetkým vodík (H₂) a oxid uhoľnatý (CO), ale aj menšie množstvá metánu (CH₄), oxidu uhličitého a dusíka (Najser, 2021). Ako vedľajšie produkty môžu pri splyňovaní vznikať aj dehty a pyrokoksu (Geffert, 2013).

Teplo zo spaľovania sa najčastejšie využíva v kotloch na ohrev vody alebo výrobu pary pre turbíny (Najser, 2021). Syngas je však oveľa univerzálnejší a môže slúžiť ako:

Splyňovanie sa považuje za technológiu s vyššou potenciálnou energetickou účinnosťou a schopnosťou výraznejšie redukovať emisie v porovnaní s priamym spaľovaním (Geffert, 2013). Je však technologicky náročnejšie, pretože vyrobený plyn obsahuje nečistoty, najmä dechty, ktoré musia byť pred vstupom do motorov odstránené (Furka a kol., 2011). Dechty začínajú kondenzovať už pri teplotách pod 300 °C a môžu spôsobiť vážne poruchy nadväzujúcich zariadení (Furka a kol., 2011).

Spaľovanie je ideálne pre tradičné systémy vykurovania a veľké teplárne, kde je prioritou jednoduchosť a prevádzková stabilita (Najser, 2021). Splyňovanie je vhodnejšie pre vysoko účinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla (kogeneráciu) v menších celkoch a tam, kde je cieľom premena biomasy na ušľachtilé palivá alebo chemikálie (Najser, 2021). Takisto je perspektívnejšie pri energetickom zhodnocovaní odpadov, kde umožňuje dosiahnuť prísnejšie environmentálne limity (Geffertová a Geffert, 2011).